Viac na
Aké je správne používanie "P.S." v e-mailoch?
Už nejaký čas nad tým premýšľam. Aké je správne používanie "P.S." v e-mailoch? Kde by sa malo a kde by sa nemalo používať?
40
3
P.S. v e-mailoch sa používa úplne rovnako ako P.S. v bežných listoch. Je to skratka pre latinské post scriptum, t. j. napísané po hlavnom písme. Ako taký sa píše na konci hlavného písma (v tomto prípade hlavného e-mailu) a spravidla obsahuje informácie, ktoré sú triviálne alebo sa dotýkajú toho, čo bolo práve povedané. Napríklad,
Osobne si myslím, že P.S. nie je v e-mailoch nikdy vhodné.
Celý zmysel postskript je v tom, že je to niečo, čo vás napadne po tom, čo už bol hlavný text napísaný. Vtedy by ste už v starých časoch pera a atramentu mali napísané záverečné riadky a s najväčšou pravdepodobnosťou by ste ich aj podpísali.
Pri elektronickom písaní, ako sú e-maily, sa stačí vrátiť späť a pridať dodatočný text do hlavného textu. Neurážajte svojho čitateľa tým, že ho vystavíte zle usporiadanému textu len preto, že sa nemôžete obťažovať s jeho usporiadaním pred kliknutím na tlačidlo Odoslať.
Ako už poznamenal FumbleFingers, post scriptum by sa malo objaviť za hlavným textom, možno aj za podpisom. S tým, že súhlasím s FumbleFingersom, že konštrukcia pravdepodobne nemá v E-mailu miesto.
Chcel by som dodatočne upozorniť, že okrem pridania novej myšlienky do korešpondencie existuje aj iné použitie P.S: Často som videl, že P.S. sa v e-mailoch používa na podnietenie novej témy rozhovoru, ktorá sa dotýka hlavnej témy. Hoci si myslím, že v iných formách korešpondencie by to mohlo byť legitímne použitie, vo všeobecnosti sa považuje za zlú netiketu, ak sa používa v elektronickej pošte. Hoci toto pravidlo nebolo napísané v pôvodnom RFC, vo všeobecnosti sa považuje za zlú formu meniť tému vlákna E-mailu; témy by sa mali meniť zaslaním samostatného E-mailu, čím sa začne nové vlákno.
Vzhľadom na to si myslím, že v zriedkavých prípadoch je konštrukcia P.S. možno prijateľná, ak sa použije ako poznámka pod čiarou, t.j. na poskytnutie dodatočného vysvetlenia k niečomu z hlavného textu, čo je pravdepodobne zbytočné a inak by bránilo plynulosti hlavného textu.